Rumunsko 2014

V máji 2014 sme s kamarátom Michalom podnikli cestu po Rumunsku. Prevažná časť cesty bola po Transylvánii (Sedmohradsko)
a Walachii (Valašsko).  Cesta bola inšpirovaná čiastočne ideou TopGear o horskej ceste 7C Transfăgărășan, ktorú som chcel prejsť s Hondou CTR.
Ďalšou inšpiráciou boli miesta spojené s historickou postavou kniežaťa Vlada III, zvaného Drăculea (Vlad Țepeș) a miesta
na ktorých sa odohráva historická horrorová fikcia o Draculovi z pera Jenny Nowak. (Časti textu týkajúce sa tejto ságy sú ďalej uvádzané kurzívou.)
Viac informácií o Vladovi III, skutočnosti aj legendách sa dá nájsť na stránkach RomaniaTourism.

Nepodarilo sa žiaľ naplniť niekoľko cieľov:
- prejazd najvyššou a najzaujímavejšou časťou cesty 7c, ktorý bol ešte uzavretý kôli snehu,
- návšteva hrobu Mihney cel Rau, syna Vlada III, pretože rekonštrukcia kostola v Sibiu ešte nebola ukončená,
- prejazd celou cestou okolo Železných vrát na Dunaji, ktorá bola v tak zlom stave, že sa podarilo utrhnúť bočný spojler na aute.

Plán cesty na mape

Okrem fotografií, ktoré som robil ja, na doplnenie v komentároch odkazujem na fotografie, ktoré urobil kamarát © Michal Kandr.

Etapa 1 Praha - Arad (800km) Nezaujímavá cesta diaľnicami. Pozoruhodné boli iba smrdiace naftové polia medzi Szegedom a Nadlacom na hraniciach s Rumunskom. V Nadlacu a okolí je slovenská komunita, keď sme sa zastavili pri bankomate, vedľa nás zaparkovalo auto so slovenskou značkou a pán vravel, že je na návšteve u rodiny. Etapa 2 Arad - Cluj-Napoca (350km) Návštevu pevnosti Arad sme zrušili kôli vytrvalému dažďu ako málo zaujímavú. Zastavili sme sa však ma hrade rodu Korvínovcov v Hunedoare. Cestou sme videli typicky rumunské pozoruhodné stavby 1 2 3. Fotografovanie však často kazili drôty na stĺpoch. Do Kluže sme vchádzali v prívalovom lejaku. Cesty sú rôznej kvality, od nových diaľnic, ktoré často vedú od nikiaľ nikam (obtiažnejšie úseky cez hory zatiaľ nie sú hotové) cez slušné cesty, až k cestám zničeným časom na ktorých sa nedalo ísť rýchlejsie ako 30-50 km/h. Povrch je často tvorený rozbitými panelmi. Stávalo sa, že dobrá nová asfaltová cesta na cca 50-100m skončila - asi sa minul asfalt. Rumuni jazdia poriadne prasácky, bolo bežné, že v dedine, keď som šiel cca 60 km/h ma predbiehal kamión aspoň 90km/h. Dopravné značenie je neprehľadné, značky malé a väčšinou som netučil aká je povolená rýchlosť. Časté na cestách sú aj povozy s koňmi. Na parkoviskách pobehovali svorky túlavých psov, zvyčajne však keď videli, že kŕmenie nebude, stratili záuejm a ľahli si zase na zem odovzdaní osudu. Mal som z nich taký smutný a nešťastný dojem. Castelul Corvinilor Hunedoara Hrad je výstavná gotická stavba patriaca pôvodne maďarskému kráľovskému rodu Korvínovcov. Slúžil aj ako vzdelávacia škola pre východných šľachticov. Je teda možné, že sa tam dobrým mravom a vládnutiu učil aj Vlad III, i keď o tom neexistujú žiadne záznamy. Legenda hovorí, že tu však bol od roku 1462 po 7 rokov Jánom Hunyadim väznený. Neskôr s ním uzavrel politickú dohodu. Stavba začala v 14. storočí. Následne bol rozšírený v rokoch 1440–46 János Hunyadi. Neskôr bol ďalej rozširovaný a čiastočne prestavovaný.
Cluj-Napoca Mesto poznáme pod menom Koložvár. Narodil sa tu Matej Korvín (Mattheus Corvinus, 1443-1490), Kráľ maďarský a chorvátsky, Kráľ český, Vojvoda rakúsky. Spolu s Vladom III viedli boj proti Turkom a po falošnom obvinení Vlada väznil v rokoch 1462-1470 v pevnosti Visegrád. V podzemí tejto pevnosti podľa povesti a Jenninej ságy, Vlad uzavrel zmluvu s diablom a stal sa nemŕtvym. Mesto vzniklo na starodávnom dáckom a rímskom sídlisku z čias cca 100 pnl. Ako mesto existuje od druhej polovice 10. storočia kedy sa stalo súčasťou Maďarského kráľovstva.V 13, storočí ho osídlili a rozšírili Transylvánski Sasovia a stalo sa jedným zo 7 saských miest Transylvánie. V súčastnosti je druhým najväčším mestom Rumunska.
			« 1. Kostol sv. Michala so sochou Mateja Korvína 2. Ortodoxná katedrála 3. Zachovaná časť hradieb » Rodný dom Mateja Korvína
Cintorín v Cluj-Napoca Zaujímavé zákutia historického cintorína Cimitrul Hajongard (Central) založeným po more v roku 1585. Zaujímavé sú typické lokálne drevené pomníky, ktoré tvarom popisovali povolanie a postavenie zomretého. Pozoruhodné sú aj náhrobky v podobe rakvy. Na poslednom snímku vidieť, že moderný gýč si našiel cestu aj sem.
Etapa 3 Cluj - Turda - Cluj (70km) Navštívili sme historické soľné bane Salina Turda, ktoré patria k najväčším podzemným soľným baniam na svete. S ťažbou soli v regióne začali rímania, písomné záznamy sú však až z 13. storočia. Fotografie interiéru urobil Michal digitálom: 1 2 V podzemí je vybudované múzeum ukazujúce technológiu ťažby a v najväčších sáloch je detský zábavný park. Etapa 4 Cluj-Napoca - Sighişoara (170km) Cestou sme sa zastavili v Târgu Mureş, ktoré bolo významným obchodným strediskom kraja od 13. storočia. Pevnosť však bola v rekonštrukcii a nebol možný vstup a neurobili sme ani žiadne zaujímavé fotografie.   Sighişoara Rodné mesto Vlada III. Nádherné starobylé mesto, jedno zo 7 obchodných miest založenými transylvánskymi Sasmi v 13. storočí, ktorých do oblasti pozval maďarský kráľ. V 14. storočí sa mesto stalo jedným z najvýznamnejších obchodných a remeselných stredísk Transylvánie.   Ubytovaní sme boli hneď pod hradbami, pri známej Veži hodín (Turnul cu Ceas).
Rodný dom Vlada III, kde sa narodil v zime roku 1431.	Piața Cetății	Biserica Mănăstirii	Uličky a hradby historického mesta
Scara Şcolarilor schody ku Kostolu na kopci	Kostol na kopci Biserica din Deal		pamätník 1. sv. vojny zo starých náhrobkov	Turnul Frânghierilor
Historický cintorín pri Kostole na kopci
Busta Vlada III	V rodnom dome Vlada III je dnes reštaurácia a múzeum. Na druhom poschodí domu je expozícia údajne v miestnosti, kde sa Vlad narodil. Historické pramene však tvrdia, že v tej dobe bol dom iba jednoposchodový.
Etapa 5 Sighişoara - Sibiu (230km) Cestou sme obchádzali masív severného predhoria Fagarašu po západnej strane a zastavovali sme sa v opevnených kostoloch, ktoré stavali Transylvánski Sasovia v 13. až 14. storočí. Pri mnohých vojnových konfliktoch slúžili ako útočište, udržiavali sa v nich zásoby a kým drevené dediny boli vypálené, obyvateľstvo sa zachránilo v často masívnej pevnosti. Táto oblasť je doteraz dvojjazyčná a často sa tu dá dohovoriť po nemecky. Biserica Fortificată Biertan Jeden z najznámejších opevnených kostolov, písomne spomínaný od roku 1283, pamiatka UNESCO. Na fotografiách je možno vidieť silu trojitých hradieb vysokých až 10 metrov a veží, ktoré chránili kostol. V rokoch 1572 až 1867 bol sídlom saského evanjelického biskupstva v Transylvánii. Pozoruhodná je aj brána s 15 samostatne uzamykateľnými zámkami. Kostolný organ bol postavený v 1869 vo Viedni a má 1290 píšťal. Oltár je najväčší transylvánsky drevený oltár postavený majstrami z Viedne a Mníchova v rokoch 1483 až 1513. pohľad z námestia dediny, výhľad na dedinu a okolité kopce, pohľad strieľňou.
Biserica Fortificata Valea Viei V dedine Valea Viilor (Údolie vinohradov) je tento opevnený kostol spomínaný od roku 1263, pamiatka UNESCO. Má hradby vysoké až 8 metrov   a 1,5m hrubé. Samotná brána do kostola bola ešte chránená padacou mrežou. V areáli je múzeum miestneho života.
Alba Iulia Alba Iulia je na rieke Mureş v blízkosti dávnovekého dáckeho sídelného centra Apoulon spomínaného už Ptolemaiom. Staroslovanské meno mesta bolo Bălgrad - Biely Hrad. V dobe kráľa Štefana I, ktorý prijal v Maďarsku kresťanstvo, sa stala transylvánskym katolíckym biskupstvom. Prvá katolícka katedrála tu stála  už v 11, storočí. Tá súčastná (3. fotografia) pochádza z 12.-13. storočia. V rokoch 1541-1690 Alba Iulia bola hlavným mestom Transylvánskeho kniežatstva. 1.12.1918 tu bolo ustavené Rumunské kráľovstvo zjednocujúce jednotlivé kniežatstvá a vojvodstvá.
Vințu de Jos Castelul Martinuzzi a Biserica Reformată Malebné ruiny kedysi veľkého hradu, pôvodne kláštora Dominikánov, postaveného v 14. stor. guvernérom Transylvánie Gyorgy Martinuzzim. Neďaleko stojí gotický evanjelický kostol postavený v 13. storočí. Miesto sa nachádza na križovatke ciest v západnom cípe Transylvánie, neďaleko od mesta Sebeş. Pohľad na hlavnú vežu. Jenny Nowak narazila na toto čarovné zabudnuté miesto náhodou pri svojich cestách a v transylvánskej ságe do tohoto hradu zasadila sídlo Pána Marca z Hrádku (Malého Hradu), verného pobočníka Vlada III.			Cristian Biserica Sfântul Sevastius Na kraji Sibiu je malá prastará dedina Cristian s malebným opevneným kostolom z 13. storočia. Jenny sem zasadila sídlo pána Cristiana, kastelána Vlada III.	Câlnic Cetatea ţărănească Opevnený kostol postavený v 13. storočí bol súčastou saského opevnenia Transylvánie.
Sibiu Sidelné mesto transylvánskych Sasov, prvýkrát spomínané v roku 1191. V 13. storočí bolo významné obchodné mesto, v 14. storočí tu remeselníci založili 19 cechov. Sibiu bolo najvýznamnešie zo 7 saských miest (Bistritz - Bistrița, Hermannstadt - Sibiu, Klausenburg - Cluj, Kronstadt - Brașov, Mediasch - Mediaș, Mühlbach - Sebeș, Schässburg - Sighișoara) v Transylvánii, tzv. Siebenbürgen (odtiaľ aj slovenský názov Transylvánie Sedmihradsko). Podľa povestí, ktoré spracovala Jenny Nowak vo svojej ságe, saskí kupci sa búrili proti vládnúcim kniežatám a syn Vlada III, Mihnea cel Rău, mesto dobyl lsťou, obchodníkov tvrdo potrestal a vyslúžil si prezývku cel Rău - Zlý. (V skutočnosti sa to odohralo v Craiove). Fakt však je, že sa usadil v meste na Malom námestí (Piața Mică). Bol zavraždený Sasmi v roku 1510 po roku vlády najatými vrahmi keď vychádzal z bohoslužieb z kostola. Povesť vraví, že priamo na schodoch kostola na ktorých ešte dlhé storočia potom  bola tmavá škvrna. Iné zdroje tvrdia, že sa to stalo pod arkádami niektorého domu na Malom námestí. Nie je ani jasne doložené, či šiel z katolíckeho kostola, alebo evanjelického. Ak šiel z katolíckeho, je miesto vraždy pod arkádami. V každom prípade je pochovaný v kryptách evanjelického kostola. Žiaľ, keďže celková rekonštrukcia neskončila načas, nepodarilo sa nám hrob navštíviť. Catedrala Evanghelică C.A. Sfânta Maria Luteránska katedrála, kde je pochovaný Mihnea cel Rău. Na druhej snímke je brána, kde mal byť zavraždený, keď neozbrojený odchádzal po bohoslužbe. Katedrála bola zbudovaná v 14. stor. na mieste menšieho kostola z 12. stor. Veža je 74m vysoká. Po 300 rokov boli v katakombách pochovávaní významní občania mesta. Je tu aj hrob Mihney cel Rău.
				Luteránska katedála s odčarovaným skreslením perspektívy
Uličky za katedrálou, cesta k Malému námestiu (Piața Mică)		Most klamárov (Podul Minciunilor) na Piața Mică		Ulička pod katedrálou.
Arkádové domy na Piața Mică. Na prvom snímku je možné miesto vraždy Mircei, ak šiel z katolíckeho kostola, ktorý je medzi Malým a Veľkým námestím.  Na druhom je budova cechov, ktorú mohol podľa povesti obývať. Mohol obývať aj budovu zlatníckeho cechu - je pod lešením na treťom snímku.			Radničná veža. pohľad z Veľkého námestia (Piața Mare)
				Piața Mică z Mostu klamárov Pohľady v Radničnej veže: Catedrala Evanghelică C.A. Sfânta Maria Piața Mică Piața Mare
Opevnenie Sibiu, druhé a tretie hradby. Je vidieť, že mesto bolo nedobytné. Hradby, podobne ako všade v Transylvánii a Walachii boli v tej dobe stavané navonok z tehál, vo vnútri však boli sypané utlačenou hlinou. V prípade rozbitia vonkajšieho opláštenia delami, stále ostal násyp.
				Catedrala Ortodoxă Sfânta Treime
Etapa 6 Sibiu - Poienari (160km) Pôvodne sme plánovali, že zo Sibiu pôjdeme na Poienari cestou 7C Transfăgărășan od severu. Ako som sa však krátko pred cestou dozvedel, horské priesmyky na ceste boli ešte od zimy uzavreté. Zmenili sme trasu, prešli sme 7C zo severu tak ďaleko ako to šlo a následne večer tak isto z juhu. Najvyššie časti pohoria Făgărăș dosahujúce až 2544 mnm (štít Moldoveanu) sme tak obišli po ceste 7 údolím rieky Olt. Na parkoviskách v Transylvánii miestni často predávali výrobky z mäsa a syry z ovčieho mlieka, alebo iné domáce výrobky (pálenku). Často aj šteňatá. Cesta 7C Transfăgărășan pretína hory priesmykom vo výške 2034 mnm. Bola postavená v rokoch 1970-74 ako strategická vojenská stavba. Po vojenskej invázii do Československa v roku 1968 sa Nicolae Ceaușescu obával sovietskej intervencie a chcel mať možnosť rýchleho presunu armády v severojužnom smere. V podobných, ešte vyšších výškach (2145 mnm), pretína hory aj západnejšia cesta 67C Transalpina. Podľa informácie od sprievodkyne na hrade Poienari však cestu približne v tomto smere používali už minimálne v 13. storočí na prechod cez Făgărăș.
Bâlea Cascadă tur. stredisko a dolná stanica lanovky, kde bola cesta od severu uzavretá (1234mnm).   Lanovka vedie k vodopádu na rieke Bâlea.		Na rieke Olt Pri ceste 7 popri rieke Olt je rekonštrukcia náleziska rímskeho tábora. Najväčšia rumunská rieka (nepočítajúc medzinárodný Dunaj) je tu v parku Cozia spútaná  jednou z mnohých priehrad.
Cozia Monastery Kláštor, kde pri rieke Olt odpočíva zakladateľ rodu Drăculești Mircea cel Bătrân (1355-1418), Mircea I Vojvoda Walachie. Na Michalovej fotke lepšie vidieť maľby na stenách. Vo vnútri nebolo možné fotografovať, preto fotografiu hrobu mám z internetu (arhiram.ro)		Curtea de Argeș Monastery V meste prebiehali rozsiahle cestné rekonštrukcie, všade stáli kolóny áut a tak sme nejako pochybili a nezvládli navštíviť naozaj staré miesta spojené so životom Vlada III. Mesto bolo vystavané už v 13. storočí a je jedným z najstarších miest Walachie. Bolo duchovným a správnym centrom vojvodstva. Svoje postavenie stratila až v 16. storočí. Navštívili sme tak len Monastery, ktoré však bolo zbudované až v 16. storočí za vlády Neagoe Basaraba.
Na rieke Argeș Rieka Argeș bola významnou cestou z Walachie na sever cez pohorie Făgărăș do Transylvánie. Ležalo na nej dávne hlavné mesto Curtea de Argeș a aj dnes popri nej vedie spomínaná cesta 7C. Niet sa čo diviť, že už v 13. storočí postavili na skalách nad riekou pevnosť Poienari, ktorá strážila prístup na cestu. Dnes je severne od hradu rieka prehradená. Minuli sme dedinu Arefu, obyvatelia ktorej podľa povesti pomáhali Vladovi III stavať a brániť Poienari a pomohli jemu a rodine aj pri úteku keď Turci bombardovali delami Poienari z vyššieho vrchu. Zato Vlad III daroval pôvodným drevorubačom okolité pozemky a pozdvihol rodinu do bojarského stavu. Cesta sa vinula v zákrutách popri rieke až zrazu pred nami na vrcholku skál zablysli v podvečernom svetle hradby Poienari. Keď sme sa ubytovali v penzióne pod hradom, pokračovali sme po ceste 7C Transfăgărășan na sever až kam to bolo možné. Obišli sme tak celú priehradu a pomaly stúpali do výšky cca 1285 mnm. Odhliadnuc od kvality povrchu je cesta úžasná na šoférovanie. Niet sa čo diviť, že TopGear v roku  2009 prehlásil túto cestu za najlepšiu v Európe.
Poienari nad Argeș Prvý pohľad na hrad z juhu z cesty 7C. Celková scenéria	Priehrada Vidraru Severne od Poienari bola postavená v rokoch 1961 - 66 priehrada Vidraru. Priehradný múr je 166 metrov vysoký a 305 m dlhý. Voda sa vedie do elektrárne umiestnenej v podzemní pod horským masívom s inštalovaným výkonom 4x55MW. Nad priehradným múrom je socha Prométhea s bleskom v rukách a vyhliadka. Jazero s vrcholmi Fagaraș na pozadí   Päta priehradného múru
Cesta k elekrárni a pod priehradný múr	Poienari zo severu z cesty 7C	Cesta 7C severne od Poienari. Pohľad z hradu.	Tam hore vedie 7C. Pohľad od miesta kde bola uzavretá.	Argeș vo výške cca 1200 mnm Údolie hornej Argeș
Poienari Pevnosť založili vládcovia Walachie na začiatku 13. storočia. V 14. storočí bola hlavným sídlom rodu Basarab. Neskôr bola opustená, niekoľkokrát  zmenila majiteľov a postupne upadla do ruín. V 15. storočí Vlad III ruiny nechal opraviť a rozšíriť a ustanovil Poienari svojou sídelnou pevnosťou. Povesť spracovaná aj Jenny Nowak hovorí, že keď jeho rodu nepriateľskí mešťania z Targovišťa zavraždili jeho brata Mihneu, pozval všetkých zradcov na   veľkonočnú slávnosť, kde ich zajal, usvedčil a nechal odviesť na Poienari kde mali zomrieť pri stavbe pevnosti v tých jediných šatách ktoré mali na oslave. Po Vladovej smrti bola pevnosť používaná až do 17. storočia, keď znova upadla do ruín. Severná časť hradu bola zničená pri zemetrasení v roku 1915 (niektoré zdroje hovoria o roku 1888), kedy sa skala zrútila do rieky. Prístup ku hradu bol len zo západnej strany po úbočí priľahlých vrchov. Dnes tam vedie schodište s 1480 schodami. Hrad bol postavený s 5 obrannými vežami a hradbami hrubými 2-3 metre vo vnútri vysypaných zeminou. V roku 1462 Turci napadli hrad bombardovaním z diel, ktoré vyviezli na neďaleký východný vrch a čiastočne hradby poničili. Nezničili však hrad úplne a obyvatelia s Vladom III unikli tajnou chodbou, ktorá má ústiť na druhej strane rieky. Za pomoci obyvateľov Arefu, ktorí podkovali kone opačne, sa im podarilo uniknúť. Podľa informácie sprievodkyne na hrade, prieskumy však žiadne stopy po tajnej chodbe neukázali. Mohla ale byť v severnej časti, ktorá sa zrútila. Jenny Nowak mi vravela o tom, že sa jej pri jednej z výprav podarilo násjt na druhej strane Argeș zabetónovaný vchod do podzemia. Môže to však byť aj súčasť systému elektrárne Vidraru, ktorej elektrické vedenia vyúsťujú z podzemia až na juh od hradu. Hrad je vo výške cca 800mnm, okolité scenérie sú však dosť divoké a nevľúdne, na hrade stále fúka vietor a v zime to musí byť veľká divočina. Bram Stoker o hrade zrejme nevedel, tak zasadil dej svojho romanu Dracula do severozápadnej časti, do priesmyku Borgo (Pasul Tihuta).
Pohľady z juhu Dole je penzión, výstup podzemnej elektrárne a turistické centrum odkiaľ začína výstup 1480 schodov na hrad.		Pohľady zo severu Severná časť hradu spolu so skalami sa zrútila pri zemetrasení  v roku 1915.		Pohľad z hradu na juh na Argeș a penzión kde sme spali. V pozadí dedina Arefu.
Západná štvorhranná veža chránila vstup do hradu		Vnútro veže. Vidieť kde bola podlaha, ktorá kryla dolnú miestnosť bez okien.  Jenny sem umiestnila tmavú izbu Vlada III  v románe Komnata bez oken.		Zničená severná časť bola čiastočne opravená a doplnená premostením pre návštevníkov.
Južné hradby	Pohľad na holý vrch odkiaľ Turci bombardovali delami hrad v roku 1462.
		Južné hradby Posledné schody za pokladňou Západná bašta	Ruiny chodby Pohľad z východnej skaly Pohľad z východných hradieb dole na rieku Argeș
Etapa 7 Poienari - Brașov (170km) Od Poienari sme sa vrátili do Curtea de Argeș a cestou 73C popod hory cez Câmpulung do Brașova. Úsek do Câmpulung bol vo veľmi zlom stave, polámané panely často s medzerami. Ďalší úsek nás však nečakane zaviedol serpentínami do vysokých horských oblastí priesmyku Rucăr-Bran (1290 mnm). Na ľavej strane čnel strmý masív Munții Iezer-Păpușa vypínajúci sa do výšky 2349 mnm, napravo východné svahy Munții Bucegi vysokých až 2505 mnm.
	Horský chrbát Munții Iezer-Păpușa		Severná, nižšia, časť Munții Bucegi
		Pohľad na Făgărăș od Rucăru
Brașov Mesto založili teutónski rytieri v roku 1211 na mieste pôvodného Dáckeho osídlenia. V 13. storočí ho obývali Sasovia a stalo sa jedným zo 7 miest Sedmohradska. Mesto je na križovatke obchodných ciest na východnej strane Transylvánie. Mesto bolo obohnané hradbami, z ktorých sa veľká časť zachovala dodnes. V meste je známy Čierny kostol (Biserica Neagra), postavený v rokoch 1385 až 1477, najväčší gotický chrám v Rumunsku. Pri požiari mesta v roku 1689 jeho steny sčernali  od plameňov, tak vzniklo jeho meno. Mesto Brașov na mňa zapôsobilo najlepšie zo všetkých navštívených miest. Na námesti boli trhy, fungovalo množstvo kaviarní a reštaurácií so záhradkami na uliciach, vonku bolo vidieť aj v nedeľu večer dosť ludí. Našli sme aj celkom fajn rockový klub.
			Biserica Neagra 1 Biserica Neagra 2	Turnul Alb - Biela veža Schody k Turnul Alb Bastionul Graft Turnul Negru - Čierna veža Poarta Ecaterinei
Etapa 8 Brașov - Sinaia - Brașov (130km) Výlet z Brașova na hrad Bran, pevnost Rașnov a zámok Peleș. Na ceste sme prekonávali priesmykom vo výške cca 1100 mnm pohorie Munții Bucegi, cesta 73A bola v dobrom stave, príjemné zákruty, avšak doprava bola dosť hustá a väčšinu cesty nás brzdil predjazdec. Od zámku Peleș sme sa vrátili východnou stranou Munții Bucegi po ceste 1 cez známy priesmyk Predeal. Predeal je najvyššie položené rumunské mesto vo výške 1110mnm. Castelul Bran Bran je monumentálny hrad južne od Brașova na hranici medzi Transylvániou a Walachiou. Je známy pod označením Draculov hrad, i keď hrad bol vo vlastníctve rodiny Vlada III historici tvrdia, že na hrade nikdy nebol. Ako vraví Jenny bolo by podivné, žeby nenavštívil taký výstavný hrad ktorý vlastnil. Na mieste súčastného hradu postavili drevenú pevnosť teutónski rytieri v roku 1212, bola však zničená Mongolmi v roku 1242. Prvá zmienka o hrade je z roku 1377. Následne mal viacerých vlastníkov a až do 18. storočia hral významnú úlohu obrannej pevnosti. Od roku 1920 sa stal sídlom rumunských kráľov, zvlášť si ho obľúbila Kráľovná Maria a princezná Ileana. V rokoch 2005-9 prebehli súdne spory o navrátení majetku a finálne sa vlastníkom stal arcibiskup Dominic von Habsburg, syn princeznej Ileany. 12.5.2014, deň po našej návšteve, sa objavila správa, že je hrad na predaj za 80 mil USD.
Pohľad z juhu	Pohľad zo severu	Mohutné kolmé a vysoké hradby zaistili nedobytnosť
Nádvorie. Pohľady zvnútra ukazujú veľkú členitosť, veľa úzkych priechodov a schodíšť, ukrytých výklenkov.
Interiérom hradu viedla prehliadková trasa úzkymi schodišťami, ktoré som radšej vzdal. Zástup turistov nedovoľoval žiadne pokľudné vnímanie. Komíny a členité strechy Nádvorie Východná veža Južne od hradu je kópia kaplnky Stella Maris v Balcici, kde malo byť uložené srdce Kráľovnej Márie v roku 1940. Nakoniec je vo výklenku v skale za kaplnkou a kostolom.				« Jenny nás upozornila, že dole pod hradom za parčíkom a skanzenom je gotická brána do podzemia. Nikde nie je uvedené kam vedie. Možno je to úniková chodba, možno hrobka, kde ležia členovia Draculovho rodu, možno tu žila dobrá víla Elgyn, ktovie...
Múzeum nábytku - Vama Bran Museum Južne od hradu na kraji dediny Bran je múzeum nábytku, ktorý z hradu odstahovali za doby Kráľovnej Márie. Pozoruhodná je posteľ na prvom snímku. Podľa informácie bola vyrobená v Nemecku v 13.-15. storčí. Možno na nej lehával aj Vlad Draculea.
Cetatea Râşnov » Nepochopiteľne sme netrafili hore k pevnosti, šípku ukazujúcu na parkovisko a turistické centrum sme nepochopili, bolo potreba prejsť parkoviskom, otočiť sa a pokračovať do kopca k pevnosti. Takže máme len fotografie pevnosti zdola. Pevnosť bola postavená v rokoch 1211-25 aby strážila prístup do údolia Brașova. Dobytá bola iba raz, v roku 1612 kôli nedostatku vody.
Castelul Peleș Neorenesančný palác pri meste Sinaia, postavený v rokoch 1873 až 1914 pre Kráľa Carola I Rumunského ako letné a lovecké sídlo.
Munții Bucegi Pohľad na vrcholky pohoria Bucegi od východu, z mestečka Buşteni v údolí rieky Prahova. Údolie rieky Prahova je jednou z najlepších vinohradníckych oblastí v Rumunsku.
Etapa 9 Brașov - Buzău - Snagov (300km) Pokračovali sme po pohodlných cestách v celkom dobrom stave (10 a 1B) k bahenným vulkánom a odtiaľ na Ploiești a k jazeru Snagov. Cesta 1B bola pod horami na rovine priama akoby postavená podľa laseru, bez zákrut. Bolo badať teplejšie klimatické podmienky, popri cestách už predávali z vlastných záhrad zeleninu a ovocie vrátane paprík, paradajok a marhúľ. Takisto domáce víno a pálenky - kupovať ich sme sa však radšej neodvážili. Všeobecne ako sme zamierili južne od Fagarašských hôr začal byť kraj chudobnejší, dediny zanedbanejšie. Hotel na brehu jazera bol prázdny, zo všetkých kde sme spali najdrahší a s najhorším servisom. V celej oblasti nebol žiaden bankomat. A to má byť rekreačná zóna. No zjavne sezóna ešte nezačala. Prišli sme tam až podvečer, tak sme odpočívali. Prehliadku kláštora na ostrove Snagov sme nechali až na ráno. Cetatea Ţărănească Prejmer Opevnený evanjelický kostol na rovine východne od Brașova je snáď najväčší v Rumunsku je postavený v strede dediny. Žiaľ presne v deň, keď  sme tam prišli, bol kostol uzavretý, takže sme nevideli vnútro areálu. Stavbu kostola začali v roku 1211 teutónski rytieri v gotickom štýle a dokončili ju v 1240 cisterciáni.  Obvodové hradby sú až 5m hrubé a 12m vysoké. Pôvodne bol zrejme obohnaný aj vodnou priekopou a vybavený únikovou podzemnou cestou. Medzi 13. a 17. storočím bola dedina zničená až 50 krát, ale kostol bol len trocha poškodený. Je zrekonštruovaný a zaradený do kultúrneho dedičstva UNESCO.
Vulcanii Noroioși de la Pâclele Mari Bahenné vulkány Pri obci Berca neďaleko mesta Buzău je geologicky pozoruhodný útvar studených bahenných vulkánov. Bahno vynášajú na povrch podzemné plyny a slaná voda z hĺbky až 3000m a po zaschnutí tvoria kopce v podobe vulkánov ysoké až niekoľko metrov. Na mieste sme stretli auto zo Slovenska. Dvojica sem cestovala od východu cez Moldavsko. Vraveli, že tam sú cesty v tak zlom stave, že vlastne ani neexitujú.
Mănăstirea Snagov Prvé zmienky o kláštore na ostrove v jazere Snagov sú zo začiatku 15. storočia v dokumnetoch dvora Mircea cel Bătrân. Inak je o kláštore málo historických záznamov. Vie sa, že to vždy bolo miesto vysokého religiózneho významu. Na ostrove bola ešte mincovňa Walachie a v 17.-18. storočí významná tlačiareň. Kláštor je označovaný ako miesto hrobu Vlada III. Ako ukázali prieskumy v hrobe však nikdy nikto nebol pochovaný. Vládcovia Walachie mali vo zvyku podporovať cirkev a kláštory a už za života si pripraviť miesto odpočinku. Je pravdepodobné, že Vlad III si vybral Snagov ako pohrebné miesto, ale keď bol zabitý v decembri 1476 (presný dátum smrti nie je známy) v bitke s Turkami na poli pri Giurgiu, tak bol pochovaný  bez ceremóní v kláštore Comana, ktorý tiež postavil Vlad III v roku 1461. Tento kláštor bol neskôr kompletne zničený a znova postavený v roku 1589. Možno sa zdá podivné, prečo je o jeho živote a vláde tak málo písomných záznamov, obrazov (*) a presných údajov. Podľa všetkého jemu nepriateľská Craiovská vetva rodu Basarb, ktorá sa po smrti jeho syna dostala k vláde sa v nasledujúcich storočiach snažila programovo zničiť všetky informácie. Ešte aj teraz cítiť napríklad málo údajov o Snagovskom kláštore na internete, turistické propagovanie hradu Bran, miesto Poienari a podobne. Aj v kláštore na Snagove u pani, ktorá vyberala vstupné a nerozumela inak ako rumunsky, bolo cítiť istý chlad (pozorne nás sledovala, nedovolila ani presunúť hasičák pri fotografovaní hrobu s vencom, zákaz vstupu za Vladov hrob)   Cena za fotografické povolenie bola 95 lei, vstupné bolo 25 lei. Aspoň, že už netreba na ostrov veslovať a postavili k nemu most z dediny Snagov. Na ostrove sme boli okrem sprievodkyne asi sami, žadne skupinky turistov. Bolo krásne počasie, všade ticho a až posvätný kľud.  --- (*) Najlepší dochovaný portrét je z roku 1560, kópia pôvodného nedochovaného obrazu namaľovaného za Vladovej vlády. Je na hrade Ambras v Rakúsku. (Zdroj: en.wikipedia.org) ---  Jenny Nowak umiestnila na kláštor Snagov miesto, kde Vlad rád odpočíval a kde sa skrýval pred svetom medzi obdobiami svojej verejnej vlády, kým vládli potomkovia rodu a nebolo potreba jeho zásahov. V kláštore Vlad pochoval aj svoju milovanú Andriu, hneď za vchodom vľavo. Je zaujímavé, že pri stenách kláštora je viac hrobov, ale len na tom vľavo za dverami je stále položený malý veniec.
Budova má tvar typický pre kostoly stavané v kláštoroch tej doby. Je veľmi dobre zrekonštruovaná.
Dochovaná brána pravdepodobne pôvodného opevnenia kláštora.		Zrekonštruované drevené stavby kostola a obytných domov
Interiér je nádherne zdobený zrekonštruovanými obrazmi a nápismi. Je rozdelený na 3 časti, predsieň, hlavný sál s Vladovým hrobom a zadnú kaplnku s malým oltárom. Hrob je umiestnený v strede, pred zadnou kaplnkou. Dominuje tak celej hlavnej sále a celému kostolu.
				Detail hrobu a kaplnky Hrob Kaplnka za hrobom Stojan na knihy
		« V predsieni je hneď vľavo od vchodu hrob, na ktorom jedinom bol uložený malý venček. Po strane bola výstavka kópií historických dokumentov týkajúcich sa Vlada III.
Etapa 10 Snagov - Târgoviște - Horezu (280km) Cesta viedla na južnej strane hôr, prevažne údoliami. Väčšinou bola v dobrom stave, kus na Pitești sme použili aj diaľnicu. Tam sme sa už zase z rovín začali blížiť  k južným svahom hôr. Chceli sme sa zastaviť v Râmnicu Vâlcea, ale vjazd do mesta bol spoplatnený a stánok kde snáď mali predávať nejaké to povolenie vyzeral opustený. Tak sme radšej neriskovali. Horezu už zase ležalo vo vyšších polohách a prekvapilo nás, že je to významná turistická oblasť vďaka známej keramike. Popri ceste 67 bolo množstvo stánkov predávajúcich hrnčiarske výrobky. V podvečer sa už zamračilo ako predzvesť nepríjemných dažďov ďalších dní. Dorazili sme zase až vpodvečer a tak sme sa len ubytovali a návštevu miestneho známeho kláštora sme nechali na ráno. Târgoviște Târgoviște leží vo Walachii na brehu rieky Ialomiţa. Meno mesta má slovanské korene a značí trhovište. Bolo to teda významné trhové mesto južne od hôr. Rozmach dosiahlo začiatkom 14. storočia s príchodom Sasov. Začiatkom 15. storočia sa stáva hlavným mestom Walachie. Od 1465 bolo hlavným mestom striedavo s Bukurešťou. Svoj význam stratilo začiatkom 18. storočia, keď sa hlavným mestom stala definitívne Bucharest. V roku 1395 ho vypálili Turci, v roku 1457 mešťanov Vlad III potrestal smrťou alebo doživotnými prácami na Poienari. Turecká invázia v roku 1462 ho nezasiahla, Vlad zničil armádu Nočným útokom. V roku 1476 ho dobyl Štefan Báthory aby dosadili Vlada znova na trón. Počas vlády Neagoe Basaraba and Radu Afumați sa tu odohralo niekoľko bitiek. V roku 1597 tu Mihai Viteazul so spojencami vybojoval konečné víťazstvo nad Tureckou ríšou. A v roku 1989 tu odsúdili a popravili Nicolae Ceaușescu a jeho ženu Elenu. Curtea Domnească Kým  Mircea I žil v Curtea de Argeș, Mihail I, jeho syn preniesol sídlo na Târgoviște a významne rozšíril kráľovský palác Curtea Domnească.  Palác bol obohnaný hradbami, vodnou priekopou, bol v ňom kostol a dokonca aj samostané kúpele. Ďalej palác rozširoval Vlad III, ktorý postavil aj vežu Turnul Chindiei, ktorá je teraz symbolom mesta. "Chindia" je starý výraz pre súmrak (anglicky twilight). S upírskou filmovou sériou  však nemá nič spoločné. Z veže sa ohňom dával večer signál na uzavretie mestských brán.
Biserica Mare Domnească Veľký kráľovský kostol postavený 1585	Pohľad od strážnej veže a vchodu na juhozápade komplexu.	Turnul Chindiei Veža súmraku, postavená v pol.15 stor. Vladom III	Biserica-paraclis veche Starý kostol. Postavil Mircea cel Bătrân v r. 1415. Dochovali sa len základy.
Palatul domnesc Kráľovský palác bola honosná stavba s niekoľkými poschodiami. Založil ho Mircea cel Bătrân okolo roku 1400, prvé budovy boli na severe, kde neskôr dostaval Starý kostol. Postupne stavbu rozširovali jeho syn Mihail I a vnuk Vlad III, ktorý ho dostaval v r. 1440. Palác mal rozmery 32x29m so stenami až 2m silnými. Palác bol postavený v 4 lodiach s veľkými sálmi dole (ktoré sa dochovali) a ďalšími miestnosťami na pravdepodobne 2 vyšších poschodiach. Palác pristaval na južnej strane Petru Cercel v roku 1584 ďalšou budovou až 3 poschodia vysokou. Matei Basarab urobil ďalšie významné prestavby. V rokoch 1559 až 1560 Gheorghe Ghica pod tlakom Turkov časť paláca zbúral. Constantin Brancoveanu palác opravil a dostaval, potom však ďalšie nekvalitné úpravy do polovice 18. storočia postupne palác poškodzovali a zemetrasenie a požiar v roku 1803 dokonali dielo a palác ostal v ruinách. Pohľad na celý komplex z veže Turnul Chindiei. Vidieť štvorcový palác z čias Vlada III a následné prístavby na (vzdialenejšej) južnej strane. Na prvých obrázkoch je pohľad na najstaršiu časť od severu na juh.
Palácové záhrady	Kúpele			Tehly viazané s kameňmi zvyšovali odolnosť stien
			Starý palác 1 Starý palác 2 Starý palác 3 Hradby smerom k rieke Pohľad od juhozápadu
Biserica Sfânta Vineri Kostol Veľkého piatka - postavil v pol. 15. stor. Vlad Călugărul s manželkou Smarandou		Pohľad na celý areál zo západného konca areálu
	Biserica Sfânta Vineri Kríž Kríž v dlažbe Hradby za Biserica Sfânta Vineri
Mănăstirea Govora Meno kláštora pochádza zo slovanského gavage - hovoriť. Založený bol na prelome 14. a 15. storočia a rozšírený za vlády Vlada III. V r. 1440 bol zničený bojarom Albu cel Mare. V r. 1492-96 ho znova vybudovali Vlad Călugărul a Radu cel Mare.
				Oporné múry Detail brány Maľby kostola
Mănăstirea Hurezi (Horezu) Kláštor založil na prelome 17. a 18. storočia knieža Constantin Brancoveanu. Kláštor má 2 nádvoria. Na vnútornom je kostol sv. Constantina, ktorý je zjednodušenou kópiou episcopalneho kostola v Curtea de Argeş. Kostol vymaľovali páteri Nicolae a Ianache nielen obrazmi svätých, ale aj výjavmi zo Starého a Nového zákona.  Ako bývalo zvykom, kostol bol plánovaný ako hrobka kniežacej rodiny.
	Maľba vpravo od vchodu do kostola	Maľba vľavo od vchodu do kostola	Okovaná brána do vnútorého dvora
Etapa 11   Horezu - Orşova (230km) Z Horezu sme sa mierne vrátili a navštívili Mănăstirea Bistriţa. Potom sme pokračovali po ceste 67 na západ popod pohorie Munții Căpătânii do Târgu Jiu. Toto pohorie pretína cesta 67C Transalpina. Cestu založil Kráľ Carol II a prebudovaná bola za Druhej svetovej vojny. V roku 2007 bola zrekonštruovaná. Je to najvyššie položená cesta v Karpatoch, v priesmyku Urdele stúpa do 2145 mnm. V noci a ráno pršalo, hory boli pokryté mrakmi padajúcimi dole z úbočí. Pripomenuli mi nebeskú rieku hmly padajúcu z hôr, pramatku horskej hmly, za ktorou sa skrýva Kláštor Nebeských pastvín strieborných koní zo ságy Jenny Nowak. I keď popisu by možno lepšie zodpovedal kláštor Arnota, ktorý je ešte vyššie v horách na kláštorom Bistriţa. Cesta však bola v zlom stave a neodvázil som sa po nej autom. Podľa popisu v knihe je však ten kláštor na druhej strane Oltu, čiže na vrcholoch masívu Munții Făgărăș . Za Târgu Jiu sme pokračovali po ceste 67D cez priesmyk Godeanu vo výške cca 900mnm do údolia rieky Cerna kde sú známe, avšak už dosť upadnuté kúpele Băile Herculane. Cesta cez hory bola v dobrom stave, ale zastihol nás hustý dážď a prechádzali sme hmlou mrakov usadených na horách.  V týchto končinách západne od Horezu bolo vidieť viac zanedbané dediny, zavreté hotely a reštaurácie. V horách sme sa museli najesť z vlastných zásob. Cesta 67D údolím rieky Cerna bola vo veľmi zlom stave a v daždi sa dalo ísť často len 30km/h. Mănăstirea Bistriţa Založenie sa datuje k roku 1490. Prvý záznamenaný vlastník bol v r. 1494 Vlad Vodă Călugărul. V roku 1497 sem priniesol z Konstantinopolu bojar Barbu Craiovescu ostatky sv. Grigoria, ktoré sú uložené v jaskyni v skalách nad kláštorom. (Chodník bol rozblatený a nejasne značený, tak sme cestu k nej vzdali). Pri kláštore  je bohoslovecká škola. Pôsobila však vcelku prázdnym dojmom. Psíci sa túlali aj v kláštore
Munții Căpătânii v nebeskej rieke hmly. Tam niekde je 67C Transalpina.		Priehrada Železné vráta na Dunaji
	Do Orşovy na brehu Dunaja sme dozazili stále za hustého dažďa. Ubytovali sme sa na brehu zálivu a zašli sme pozrieť na priehradný múr Železných vrát (Iron Gate) Záliv Orşova v daždi		Železné vráta na Dunaji (Porțile de Fier) Na úseku hranice Srbska a Rumunska preteká Dunaj úžinami medzi skalami. Zužuje sa miestami medzi skalami až 500m vysokými na len 150m šírky (Veľký Kazan) a 53 m hĺbky. Južne od Orşovy je priehrada, vybudovaná v r. 1964–72, ktorá spomalila tok rieky v úžinách s hydroelekrárňou s inštalovaným výkonom 2,1 GW.
Etapa 11 Orşova -  Timişoara (230km) Ďalší deň stále pršalo, ale vyrazili sme na plánovanú cestu 57 popri Dunaji smerom k Timişoare. Najskôr bola cesta v slušnom, miestami až dobrom stave. Avšak čoskoro začala byť miestami v zlom stave až následne bola vo veľmi zlom stave až kam bolo možné dohliadnuť. Boli na nej veľké diery plné vody, ktoré miestami ani nešlo obchádzať. Na jednom mieste bol čerstvo zrútený balvan, kde mi od pneumatiky odstrelený kameň poškodil a uvoľnil bočný spojler. Našťastie šiel znova, síce nie dokonale, upevniť. Tak sme sa rozhodli vrátiť a do Timişoary použiť cestu 6 cez Lugoş. Do Lugoşe umiestnila Jenny rodisko Vlada III aby sa zhodovalo s rodiskom herca Belu Lugosiho, ktorý hral Draculu v starých hollywoodskych filmoch. Podľa povesti Vlad prechádza dejinami doteraz pod rôznymi menami, medziiným aj ako Bela Lugosi. Tá bola síce vo veľmi dobrom stave, avšak plná áut a inak nezaujímavá. Cestou väčšinou pršalo, prestalo až pred Timişoarou, takže sa nám ani nechcelo nikde zastavovať. Večer sme sa prešli mestom, ale zvlášť zaujímavé stavby a miesta sme neobjavili. Šli sme od hotela na opačnú stranu ako bolo staré mesto. Snáď len Catedrala Ortodoxă Mitropolitană.
Mănăstirea Sfânta Ana Orşova	Mraconia	Statuia lui Decebal 40 m vysoká tvár Decebalusa, posledného Dáckeho kráľa		Úžina Veľký Kazan po smere toku Dunaja
Etapa 12 Timişoara - Praha (810km) Ďalší deň sme pokračovali nazad do Prahy. Maďarskí colnící mali pocity dôležitosti a tak sme strávili nejakú pol hodinu čakaním na hraniciach. Ešteže nemali potrebu skontrolovať bundy a svetre nahádzané na zadnom sedadle, ktoré ukrývali krabice rumunského vína. V okolí Budapešti, sme zažili veľmi nepríjemné prílivové dažde, ktoré aj na diaľnici spôsobili jazerá vody. A to bol koniec cesty do nádhernej romantickej krajiny. Transylvánia stojí za návštevu a dúfam, že sa mi tam podarí vrátiť a splniť nesplnené ciele.

hlavná stránka