Dánsko - kroky histórie
Jelling
Dnes je to mestečko s približne 3000 obyvateľmi, kedysi vikingské kráľovské sídlo. Sú tu dve veľké chodbové hrobky nasypané koncom 10. storočia. V jednej z nich bol pravdepodobne pochovaný Gorm Starý (+ 958). Hrobka má drevenú pohrebnú komoru, no nenašli sa tam žiadne ostatky. Druhá mohyla nemá žiadnu komoru. Miesto je poznamenané mystériom kráľa Gorma a kráľovnej Thyry, rodičov kráľa Haralda I. Dánskeho (958-986) zvaného Modrý zub. Tento tu postavil runový kameň a kresťanský kostol. Pod kostolom sa našli ostatky muža, ktoré sa považujú za ostatky kráľa Gorma, prenesené sem z mohyly. Ostatky kráľovny Thyry sa nenašli. |
||||
Runové
kamene medzi mohylami nesú nápis: Kráľ Harald postavil tento monument na pamiatku Kráľa Gormra, jeho otca, a na pamiatku Thyrvé, jeho matky; ten Harald, ktorý dobyl pre seba celé Dánsko a Nórsko a urobil z Dánov kresťanov. Tento záznam sa považuje za certifikát vzniku kresťanského Dánskeho kráľovstva. (Farebný kameň je dielo súčastného umelca umiestnené pred múzeom.) |
||||
Fyrkat Vikingská pevnosť a skanzen. Okolo roku 980 postavil kráľ Harald zvaný Modrý zub nna samom konci zálivu dnes nazvaného Mariager Fjord kruhovú pevnosť o priemere 120m so sypanymi hradbami 12 vysokymi. Vo vnútri stálo 16 dlhých domov. Pri pevnosti je postavená rekonštrukcia jedného takého domu. |
||||
Cestou k pevnosti, asi 1km
ďaleko, na svahu nad údolím fjordu, je rekonštruovaná farma bohatého
farmára, ktorá stála okolo roku
980 vo Vorbasse neďaleko Jellingu. Slúži ako skanzen.
|
||||
Prehistorické monumenty v Dánsku |
||||
Hrobka pri E47 Stavba diaľnic odhalila mnohé hrobky a historické miesta. Táto je hneď pri parkovisku na diaľnici. |
Snæbum - Sniphøj Jedna z najlepšie zachovaných pasážových hrobiek v Dánsku. Má priemer 36m a 2 komory. Vstupné chodby sú 8-10m dlhé. |
|||
Snæbum Druhá hrobka je úplne rozkopaná, ale vďaka tomu vidieť stavbu vstupnej chodby a pohrebnej komory. |
||||
Lindholm Høje Pohrebisko z doby železnej a vikingskej. Nachádza sa na kopci nad dnešným mestom Aalborg. Hroby vidieť aj na satelitných snímkach na mapách google. Bolo používané medzi rokmi 400 a 1000. Nachádza sa tu 700 hrobov. Mŕtvi boli pochovávaní na miesta s krásnym výhľadom - a ten tento južný svah poskytuje na celý Limfjorden. Ženy sú v hroboch kruhových alebo oválnych, mužské hroby majú tvar vikingskej lode. Kamene vymedzujú obvod hranice na ktorej bolo telo vikinga spálené. |
||||
Asdal Voldanlæg Hradby z obdobia okolo r 1300. |
Hellekisten i Horne Hrobka z obdobia 2800-2400 pred Kristom v areáli kostola v obci Horne. |
Hellehøj Výhľad z kopca vysokého 89mnm, pohrebiska starého 3500 rokov. |
||
Nórsko - A voda padá a voda padá... a padá... |
||||
Lindesnes Po preplavení sa z Dánska do Nórska sme spali v campe na najjužnejšom polostrove Nórska - Lindesnes. Cíp polostrova je vzdialený 2518km od Nordkappu. Je na ňom najstarsi nórsky maják Lindesnes Fyr - slúži tam lodiam už od roku 1655. Dnes je tam, okrem stále funkčného majáku, Nórske národné múzeum majákov. Nájdeme tam aj zvyšky nemeckých opevnení z 2. sv. vojny. |
||||
|
|
|||
|
||||
Na cestách v Ryfylke |
||||
|
||||
Vodopád
Svandalsfossen na ceste
520 pri mestečku Sauda |
||||
Cesta
520 cez horský priesmyk Hellandsbyg-Røldal
a okolo priehrady Svartavatnet stúpa do nadmorskej výšky
až cca 1200 mnm a poskytuje nádherné výhľady do divokej horskej
severskej krajiny Ryfylke. |
||||
|
||||
|
|
|||
Vodopády
Låtefossen na ceste 13 |
||||
Krajina v oblasti mesta Odda |
||||
Údolie
Buerdalen |
Ľadovec
Folgefonna |
Odda |
Vidfoss |
|
|
||||
Tyssendal | ||||
Najstaršia nórska kamenná priehrada
postavená začiatkom 20.stor. V roku 1918 najväčšia vodná elektráreň na
svete. |
Súkromná lanová dráha
|
Mestečko Tyssendal a Hardangerfjord | ||
Vodopád
Tveitafossen nad
mestečkom Kinsarvik - na hranici národného parku Hardangervidda |
||||
|
|
|||
Vodopád
pod
parkoviskom
na ceste 13 neďalleko Voss |
Na
ceste
E16 |
|||
Cestou
číslo
5
(ľadovec Veltebreen) |
||||
|
||||
V
campe
Høyset
v údolí pod ľadovcom Jostedalbreen |
Po ceste 60 |
|||
|
||||
Po cestách 60 a 15 |
Údolie
pod
vrcholom
Dalsnibba, jazero Langvatnet na križovatke ciest 15 a 63.
Tu sme sa napojili na trasu predošlej
cesty. |
|||
Dalsnibba Vyhliadka vo výške 1462mnm. Výhlad je dole na Geirangerfjord a na okolité hory. Prakticky hneď ako sme sa tam po celkom šialenej uválcovanej ceste vyštverali, zakryli nás mraky a začalo snežiť a fúkať prudký vietor. Ale aj tak morskú hladinu Geirangerfjordu na snímkach vidieť. |
||||
|
|
|||
Pohľad na vrchol Dalsnibba zdola, z údolia Opplendskedalen. Balíky slamy v popredí sú vidieť na predošlých snímkach z vyhliadky. | Dalsnibba od hladiny Geirangerfjordu. |
Hladina Geirangerfjordu smerom k moru. |
||
|
||||
Geiranger
(a
vzadu
Dalsnibba) z vyhliadky na ceste 63 nad zálivom |
||||
|
|
|||
V
priesmyku
Trollstigheimen |
||||
|
|
|||
Cesta
Trollov
-
Trollstigen a vodopády Stigfossen |
||||
|
||||
Mardalfossen na jazere
Eikesdalsvatnet. Celková výška 655m, voľný pád má 297m a je najvyšší v
Nórsku |
Ranná hmla nad Eresfjorden |
|||
Švédsko poznamenané Vikingami |
||||
Uppsala Stará Uppsala (Gamla Uppsala) je miestom vzniku kresťanského Švédskeho kráľovstva. Nájdeme tu radu mohylových hrobiek, v prvých troch sú podľa povesti pochovaní Thor, Odin a Freya. Od 3. storočia bola centrom švédskeho náboženstva, sídlom Chrámu na Uppsale a nordickýh božstiev Æsiru. Po roku 1164 sa stala sídlom kresťanskej cirkvi a švédskeho arcibiskupstva - tým bol kostol na snímke, pôvodne väčší o drevenú dostavbu. Terajšia Uppsala sa v tej dobe nazývala Östra Aros a keď katedrála v Gamla Uppsala v roku 1240 vyhorela, bola tu postavená nová a arcibiskupstvo sa presťahovalo. Od roku 1477 v Uppsale sídli najstaršia švédska univerzita. |
||||
|
||||
Birka na Björkö Vikingská obchodná osada Birka na ostrove Björkö bola založená v 8. storočí a 200 rokov slúžila ako obchodné centrum Vikingov s cudzincami až zo stredneho východu. žilo v nej asi 1000 obyvateľov. Samotná osada bola v údolí na piatom snímku. Na kopci boli valy a pohrebiská. V dobe Vikingov dosahovala voda o ěř metrov vyššie. Sever Europy sa stále dvíha o 2,5cm ročne. |
||||
|
|
|||
Öland Ostrov Öland pri juhovýchodnom pobreží Švédska bol obývaný od ccz 8000 pnl. V čase Vikingov bol významným ochodným strediskom. Krajina južnej časti je podobná írskym náhorným planinám a pokrytá člnovými hrobmi. Jedno z najpôsobivejších pohrebísk je Gettlinge. |
||||
|
||||
Runový kameň Karlevisten je najstarší na Ölande. |
Pevnosť z doby železnej Eketorp Borg. |
Švédske
majáky prielivu Öresund medzi Švédskom a Dánskom |
||
severný Kullens fyr |
južný Falsterbo fyr |
|||
|
||||
Helsingborg radnica a dochovaná veža hradu |
||||
Hrad
Kronborg Hrad v ktorom sa odohráva Hamlet. Je v mestečku Helsingør na dánskej strane prielivu Öresund oproti Helsigborgu. Pôvodne pevnosť založená v roku 1420. Spolu s hradom v Helsingborgu strážili prieliv, ktorý je tu len 4km široký. |
Katedrála Helsingør |
|||